Rozdelenie vín
Príznaky a biológia škodcu
Hrdza hrušky bola v minulosti bezvýznamná choroba, no v poslednom období dosiahla zvýšenú intenzitu výskytu.
Hrdza hrušková (Gymnosporangium sabinae) je huba so zložitým vývinovým cyklom ( má dvoch hostiteľov). Jej zimným hostiteľom sú borievky, letnými hostiteľmi sú rôzne odrody hrušiek. Huba prezimuje v zhrubnutých častiach konárov borievok. Na jar sa v týchto ložiskách objavia žltooranžové výrastky s množstvom zimných výtrusov, ktoré sa z nich uvoľňujú a infikujú listy hrušiek. Na vrchnej strane listov hrušiek vznikajú oranžové alebo červenooranžové oválne škvrny s plodničkami v podobe tmavých bodiek. V druhej polovici leta sa v mieste týchto škvŕn na spodnej strane listov pletivá zduria, vytvoria pohárikovité výrastky a neskôr sa z nich uvoľňujú letné výtrusy, ktoré môžu opäť nakaziť konáre borievok.
Hospodárska nebezpečnosť tejto choroby nebýva príliš významná. Pri veľmi intenzívnom napadnutí, keď ložiská hrdze zaberajú veľkú časť listovej plochy, však môže dochádzať až k chradnutiu stromov. Stromy silno napadnuté hrdzou majú redukovanú asimilačnú plochu a tým aj minimálne prírastky, zníženú úrodu, nízku kvalitu plodov a plody sú v dôsledku nerovnomerného rastu často deformované .
Trvalým zdrojom infekcie pre hrušky sú napadnuté borievky. Rozhodujúcim faktorom pre infekciu okrem poveternostných podmienok je vzdialenosť obidvoch hostiteľských rastlín. Všeobecne sa uvádza, že infekcia sa prenáša na vzdialenosť 100 – 150 m. Hrdza hrušková sa šíri predovšetkým za daždivého jarného počasia.
Ochrana:
a) nepriama – ideálne je vylúčiť vzájomnú blízkosť obidvoch hostiteľov alebo vyhľadávať choré borievky, odrezávať a páliť napadnuté konáre.
b) priama - priame chemickým ošetrovanie hrušiek proti hrdzi hruškovej sa nevykonáva. V Metodickej príručke na ochranu rastlín nie sú uvedené prípravky proti hrdzi hruškovej. Ak však v minulosti boli porasty silno napadnuté a hrušky niekoľkokrát ošetríme v jarných mesiacoch ( pred kvitnutím, po odkvitnutí a dva týždne po odkvitnutí) proti chrastavitosti hrušiek, zasiahneme aj proti hrdzi hruškovej. Odporúčané sú tieto prípravky: Syllit 65, Chorus 50 WG, Score, Dithane M 45, Novozir MN 80, Delan 750SC, Topas 100 EC ...
Príznaky a biológia choroby
Múčnatku spôsobuje huba Podosphaera leucotricha a je po chrastavitosti druhou najvážnejšou chorobou jabloní. Napadá listy, letorasty, súkvetia ale aj plody. Prejavuje sa bielym múčnatým povlakom. Napadnuté púčiky nedostatočne pučia, listy sa deformujú, sú menšie, kvety sú nevyvinuté, rast letorastov sa obmedzuje, orgány usychajú, plody sú drobné, sieťovito hrdzavé, úroda sa výrazne znižuje. Medzi odrody silne náchylné na múčnatku patrí: Jonathan, Idared, Coxova reneta, Jonalord ...
Podhubie múčnatky prezimuje v infikovaných kvetných a listových pukoch jabloní. Z infikovaných pukov na jar vypučia napadnuté listové, kvetné ružice a letorasty, ktoré sú primárne infikované múčnatkou – sú pokryté bielym múčnatým povlakom a listy a súkvetia sú malé, nevyvinuté. Z primárne infikovaných rastlinných orgánov sa následne uvoľňujú spóry – konídie, ktoré za priaznivých podmienok: teplota 20 – 24 °C a vysoká relatívna vlhkosť vzduchu – vyvolávajú na mladých orgánoch sekundárne infekcie. Dlhotrvajúci dážď zmýva konídie z listov, takže šírenie choroby sa zastaví. Dlhodobý pokles teploty pod - 23°C v zimných mesiacoch zničí mycélium v púčikoch. Nebezpečenstvo sekundárnej infekcie trvá od fenofáz zeleného a ružového púčika do ukončenia rastu letorastov, t.j. asi do konca júla.
Ochrana
Pri ochrane proti múčnatke si je potrebné uvedomiť, že na dosiahnutie želaného účinku sa musí kombinovať mechanická ochrana a chemická ochrana.
a) mechanická ochrana – je zameraná na mechanické odstraňovanie (nožnicami, vylamovaním) tzv. primárnej infekcie, t.j. jednoročných konárikov so striebristým povlakom a deformovaným terminálnym pukom. Uvedený ,,protimúčnatkový rez“ vykonávame už počas vegetačného pokoja a pokračujeme ním aj v máji a júni. Odstránením tzv. primárnej infekcie výrazne znížime infekčný tlak a uľahčíme chemickú ochranu proti sekundárnym infekciám, pretože primárna infekcia sa nedá pomocou chemických prípravkov účinne zlikvidovať.
b) Chemická ochrana - ošetrujeme náchylné odrody, pričom prvý preventívny postrek je potrebné urobiť tesne pred kvitnutím, druhý ihneď po odkvitnutí stromov a potom pokračovať v postrekoch do konca júla (posledné s cieľom obmedziť infekciu terminálnych pukov) podľa potreby raz za 7 až 14 dní. Interval medzi postrekmi závisí od infekčného tlaku a použitého prípravku. Pri nedostatku zrážok a vyšších teplotách je interval kratší. Pre záhradkárov sú dôležité hlavne prvé 2 postreky. V malovýrobe sa ďalšie postreky aplikujú len pri nedostatku zrážok a vyšších teplotách. Pred postrekmi sa odporúča zo stromov odstrániť múčnatkou infikované listové ružice a konce výhonkov (odstraňujeme ,,primárnu infekciu").
Na ošetrovanie jabloní proti múčnatke sa odporúča začínať ochranu s kontaktnými fungicídmi, pokračovať s hĺbkovo alebo lokálne systémovo pôsobiacimi fungicídmi a posledné ošetrenia urobiť opäť kontaktnými prípravkami.
Kontaktné fungicídy s preventívnym účinkom: Thiovit, Kumulus WG
Hĺbkovo pôsobiace fungicídy: Discus
Lokálne systémovo pôsobiace s kuratívnym účinkom: Domark 10 EC
Prípravky proti chrastavitosti aj múčnatke: Discus, Topas 100 EC, Zato 50 WG, Flint Plus 64 WG, Luna Experience, Talent a iné.
Moníliové usychanie kvetov a výhonkov kôstkovín (monilióza)
Príznaky a biológia choroby
Monilióza je v posledných rokoch veľmi nebezpečnou hubovou chorobou kôstkovín, najmä marhúľ a višní, ktorá napadá kvety a rodivý obrast. Ochorenie spôsobuje huba Monilia laxa, ktorá infikuje kvety a výhonky kôstkovín počas kvitnutia stromov, najmä ak prevláda daždivé a chladné počasie. Preto intenzita výskytu moniliózy z roka na rok kolíše. V rokoch intenzívneho napadnutia zasychajú kvety (akoby boli spálené, preto sa monilióza nazýva aj ,,moniliová spála“), zasychá taktiež rodivý obrast a konáre a na miestach infikovanej a zdravej časti výhonkov, sa objavuje glejotok. Pri silnom napadnutí stromy takmer vôbec nezarodia, navyše sa veľmi oslabuje kondícia stromov, ktoré sú potom náchylnejšie na predčasné odumieranie. Ak došlo k mechanickému poškodeniu plodov napr. ľadovcom, hmyzom a pod., monilióza vo veľkom meradle infikuje aj plody.
Ochrana:
a) nepriama (mechanická) – mechanicky (záhradníckymi nožnicami) odstraňujeme napadnuté výhonky už počas vegetácie, pričom režeme až do zdravého dreva. V predjarí odstraňujeme napadnuté – mumifikované plody aj s kúskami priľahlých konárikov, ktoré sú zdrojom primárnej infekcie. Mumifikované plody je potrebné spáliť.
b) priama – napriek preventívnym opatreniam je potrebné za daždivého počasia v období kvitnutia citlivé odrody marhúľ a višní chemicky ošetriť. Vykonávajú sa dve ošetrenia a to na začiatku a na konci kvitnutia. Na každý postrek sa odporúča použiť prípravok s inou účinnou látkou. Účinné prípravky proti monilióze sú napr. Signum, Luna Experience, Horizon 250 EW, Lynx, Prolectus, Ornament 250 EW, Abilis Ultra.
Ovocie môžeme pred hnilobou, ktorú spôsobuje monilióza, chrániť preventívnymi postrekmi v období rastu plodov, najmä za daždivého počasia prípravkom Luna Experience. Uvedený prípravok však aplikujeme najneskôr 7 dní pred zberom (aby sme dodržali čakaciu lehotu prípravku).